O nás – začiatok

    Ako som sa vlastne dostala ku psom? My to máme tak trošku aj v rodine. Mali sme v rodine aj cvičiteľov, chovateľov. Ale ku psom som sa v prvom rade dostala u babky na dedine. Vždy mali psa a ja som celé leto strávila s ním. A tak to išlo rok čo rok. Dlhé roky som trávila svoj voľný čas so susedovými psami namiesto kamarátov. Bolo mi jasné, že aj v budúcnosti sa im budem venovať.

   Zo začiatku som chcela nemeckého ovčiaka. Potom ma chytila za srdce dlhosrstá kólia – tricolor. Mala ho babka. Volal sa Beny a bol úplne úžasný. Aj som si ho chcela od nej priniesť, ale nestihla som. A tak som sa musela rozhodnúť pre iné plemeno, lebo každá kólia by mi pripomínala  Benyho.

   Prvý havino sa ku mne dostal úplnou náhodou z ulice. Bol to malý čierny orech. Hovorí sa, že psy z útulku a z ulice sú najvďačnejší. Tak u Lilu to neplatilo. V byte sa jej nepáčilo aj napriek častým prechádzkam a jej mini veľkosti. Tak sme ju nakoniec darovali do rodinného domčeku, kde je veľmi spokojná.

   Na 16 narodeniny som si vydobyla psa s PP. Bol to 5 mesačný rotvajler – Kodo Agag. My ho voláme Darley. Je to môj miláčik. Neskôr k nám pribudli aj dve fenky RTW bez PP, ktoré sme tiež darovali. Potom k nám prišlo šteniatko RTW s PP – Gita Belo. Naša  Kira. A úplne nakoniec sme si priniesli fenku československého vlčiaka – Grace Malý Bysterec.

   Našim prvým vrhom boli československí vlčiaci a rozhodli sme sa nechať si tmavú sučku menom Arien Tasha. Dočasne sme prevychovávali a neskôr aj umiestnili sučku bandoga Tinku.